facebook

Najrýdzejšie zlato ťažili v Kriváni

Ťažko sa dohútať, čo tak lákalo chudobných aj mocných do podzemia Kriváňa. Hnala ich túžba po bohatstve, rýdzom zlate, hoci toľkí pred nimi zlyhali.

Kôprová dolina a Kriváň.(Zdroj: zdroj - Knižnica Maďarskej akadémie vied © reprofoto: MTA Könyvtára, Kézirattár)

LIPTOV. Banské remeslo je vždy neisté a v krivánskych baniach bolo ale viac ako isté, že namiesto bohatstva tam nájdu nekonečnú lopotu.

Krivánske bane majú viacero prvenstiev. Baníci tam mali najtvrdšie podmienky na ťažbu a bane sú zároveň najvyššími na Slovensku. V banských chodbách nachádzali tvrdú horninu, neznesiteľnú zimu a vietor, sneh a ľad. Pracovali s primitívnymi nástrojmi, bývali v domcoch postavených zo žulových balvanov, diery si vystielali machom, aby im nefúkalo.

O náleze čistých zlatých žíl pritom nemožno hovoriť. Baníci nachádzali zlato roztrúsené v malých čiastočkách v tvrdej žule. Bolo ho tak málo, že ťažba jednej guiney zlata stála dve až tri guiney.


Krivý vrchol vraj spôsobili baníci

Traduje sa viacero povestí, prečo má Kriváň naklonený špic. Jedna z nich hovorí, že to baníci v urputnej snahe nájsť zlato vrchol podkopali a ten sa na jednej strane prepadol. Prví, kto tušili bohatstvo v Kriváni, boli nemecké rodiny bývajúce v Hybiach. V Hybici ryžovali zlato. Zrejme im to nestačilo, a preto išli vyššie, tak vysoko, ako sa len dá. Priamo do vrcholu Kriváňa.

„Za kráľa Mateja Korvína vyhĺbili liptovskí haviari štôlne pozdĺž Škaredého žľabu a v Kotlinách. Boli veľkí optimisti, keď ich nazývali zlatými baňami,“ hovorí publicista Ivan Bohuš v Knihe Tatranské štíty a ľudia.

„Medzi všetkými karpatskými vrchmi nenájdeme žiaden iný, v ktorom by sa s tak veľkým úsilím a tak dlhodobo, hoci s mnohými prerušeniami, bolo bývalo ťažilo, ako na takzvanom Kriváni v Liptovskej župe,“ napísal v roku 1772 Jonáš Andrej Czirbesz, evanjelický farár a prírodovedec, ktorý uskutočnil prvý zaznamenaný výstup na Kriváň.


Odvážne ich volali Kruh šťastia

V západných svahoch Kriváňa a Škaredom žľabe začali Hybania kutať ešte v 15. storočí.

„Ich neúspech neodradil ďalších podnikavých ľudí. Po krátkej prestávke prešli bane do rúk Fuggerovcov, no aj oni sa veľmi skoro prestali zaujímať o Kruh šťastia, ako nazývali svoj Krivánsky banský revír,“ spresnil Bohuš.

„Vo finančnej tiesni štátnej pokladnice upriamil kráľ Ferdinand I. v polovici 16. storočia najväčšiu pozornosť na dolovanie drahých kovov. Zoštátnené fuggerovské bane podriadili v roku 1546 správe komorných majetkov v Liptovskom Hrádku a na Kriváň vyslali skúsených expertov z Banskej Bystrice a zo Španej Doliny.“

Neskôr cisár a uhorský kráľ Maximilián, ktorý sa zaslúžil o rozvoj baníctva v Uhorsku, oficiálne otvoril zlatú baňu, vytvoril Maximiliánovu banskú cestu a stupy. Bolo to obdobie intenzívneho dolovania v krivánskych baniach.


Kópia je v múzeu

Robota v krivánskych baniach bola mimoriadne ťažká a nebolo to iba pre náročný prístup do vysokej nadmorskej výšky. Šachty chlapi razili hlavne ručne, kresali ich.

„Niektoré ručne kresané chodby, kresanice, majú taký nízky profil, že sa museli raziť poležiačky. Výška dobývok len zriedka prevyšuje 1,3 metra,“ opísala Monika Orvošová, geologička Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva. Nezriedka mali banské chodby priemer 70 krát 70 centimetrov. Ťažko si predstaviť námahu, s ktorou v takých úzkych chodbách hľadali drahé kovy. Pre zaujímavosť, kópia vchodu do krivánskej bane sa nachádza vo vynovenom Slovenskom múzu ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši

Od 15. do 19. storočia sa v krivánskych baniach vystriedali viacerí tvrdohlaví dobrodruhovia. Posledným z nich bol v rokoch 1784 až 1811 evanjelický farár zo Štrby Jozef Fornet. Rudu vozil až do Štrby, kde ju spracovával.


Čím hlbšie,tým hluchšie

Krivánske bane vydali dovedna približne 50 kilogramov zlata. Pre porovnanie, kremnické bane vydali v 14. storočí 250 kilogramov. Krivánskeho zlata bolo máličko, ale hovorilo sa, že je najrýdzejšie v celom Uhorsku.

„Dĺžka zrudnených zón je niekoľko desať až sto metrov, ich hrúbka je od 20 do 50 centimetrov. Zlatonosné žily sú šošovkovité, vyplnené kremeňom, niekedy je prítomný pyrit a antimonit. Zlato tvorí prevažne len drobné zlatinky v kremeni od 0,5 do 1,5 milimetra, zriedka vytvára aj žilky. Rýdzosť zlata sa pohybuje v rozmedzí 842 až 976,“ vysvetlila geologička.

Skutočne sa tým radí medzi najčistejšie zlato. Jonáš Andrej Czirbesz poukázal na zvláštnosť krivánskych zlatých žíl.

„Na povrchu sa nachádzajú rudy s vysokou rýdzosťou, s pribúdajúcou hĺbkou sa však neustále znižuje ich obsah až do tej podoby, že nakoniec neostane po zlate ani stopy. Dokonca v ešte väčšej hĺbke sa už nenachádzajú ani rudné horniny a narazí sa na hlušinu, z ktorej je tvorené celé pohorie.“


Zvyšky banského snaženia zostali dodnes

Vo vrcholových častiach Kriváňa sa v súčasnosti nachádza viac ako desať zavalených štôlní. Dokonca turistický chodník vo viacerých častiach prechádza okolo zavalených baní a kopíruje starú banskú cestu.

Najvyššie položená štôlňa Terézia sa nachádza sotva 50 metrov pod vrcholom Kriváňa, ťažil sa v nej cín. Baníci využívali dokonca kone, ktoré do výšin vynášali potrebné zariadenia. Vstup do nej náhodne objavil strážca Tatranského národného parku Ján Šeleng.

„Zostali tu len zvyšky kamenných prístreškov, krámcov, v podobe rozpadnutých nízkych múrikov a krátke úseky starej baníckej cesty zarastené kosodrevinou,“ povedala Orvošová.
„Dnes sú poväčšine ústia štôlni zasypané a niekoľko storočnú námahu tatranských zlatokopov zotreli vysokohorské podmienky,“ dodala.


Len nevedomec alebo podvodník

Na konci 18. storočia podnikol do Uhorska výskumnú cestu profesor ľvovskej univerzity Baltazár Hacquet, pôvodom Francúz z Bretane. Mal preštudovať tatranskú geológiu, pramene, klímu, rastlinstvo a živočíšstvo, hlavne ale hutníctvo. Kriváň navštívil v čase, keď už bane nefungovali. O svojej ceste vtedy napísal: „Už na prvý pohľad dá sa zistiť, že to bol omyl, že len nevedomec alebo podvodník mohol tu otvoriť bane, v takomto drsnom a divokom pohorí, ktoré na všetkých stranách má strminy a priepasti.“

Ďalšie články z rubriky Zaujímavosti


  1. Novú tržnicu vytvoria z lodných kontajnerov 515
  2. Po chlapca prišli do vlaku policajti 431
  3. Michal Kúkol sa chce pobiť o titul kanoniera súťaže 252
  4. V meste založili prvé kino, banku aj likérku, Mikuláš volali židovské Atény 166
  5. Štvorgólový zápis zostane M. Latiakovi dlho v pamäti 156
  6. O parkovaní budú ľudia debatovať s poslancami 120
  7. Vydarený projekt Podbrezín nikdy úplne nedokončili 115
  8. V centre mesta pribudnú ďalšie parkovacie plochy 108
  9. Na brehu priehrady bude stavebný ruch 89
  10. Hrádocké volejbalistky sú na víťaznej vlne 88

Riešime za Vás

Šetrenie vody
Liptovský Mikuláš

Šetrenie vody

V riešení
Policajná hliadka hrala v službe futbal.
Liptovský Mikuláš

Policajná hliadka hrala v službe futbal

Vyriešené
Pridaj svoj podnet

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Novú tržnicu vytvoria z lodných kontajnerov

Mikulášanom tržnica chýba. Nová by mohla fungovať od konca apríla, jarnú sezónu by záhradkári ešte mali stihnúť.

Po chlapca prišli do vlaku policajti

Matka vypravila syna na výlet. Zmýlila si pri tom dni.

Michal Kúkol sa chce pobiť o titul kanoniera súťaže

V 3. jarnom kole II. triedy štyri zásahmi do čierneho proti Liptovskému Trnovcu zaujal útočník OŠKPartizánska Ľupča Michal Kúkol.

V meste založili prvé kino, banku aj likérku, Mikuláš volali židovské Atény

Prvé židovské rodiny v centre Liptova sa usadili v 20. rokoch 18. storočia. Prišli z Moravy, kde platilo nariadenie, že oženiť sa mohol iba prvorodený židovský syn.

Štvorgólový zápis zostane M. Latiakovi dlho v pamäti

Hrdinom šlágra 17. kola V. ligy, skupiny B, v ktorom líder tabuľky OŠK Bešeňová zdolal dovtedy druhý Fomat Martin B 6:3, bol štvorgólový Miroslav Latiak.

Blízke regióny

Zomrel popredný slovenský chirurg profesor Peter Kothaj

Za výrazný prínos pre slovenskú medicínu získal Cenu primátora mesta Banská Bystrica za rok 2011, nominovaný bol aj na prestížne ocenenie Krištáľové krídlo na jeho 15. ročníku.

Na Orave sa narodili ďalšie detičky

Barborka, Dominika, Sofia, Marcel, Viktória a Gregor, vitajte medzi nami.

Polícia pátrala po chlapcovi, ktorého matka poslala na výlet o deň skôr

Železniční policajti chlapca našli vo vlaku po vyše pol hodine.

V Kláštore vzniklo svojské vrakovisko, majiteľ v tom problém nevidí

Podivná skládka s asi dvesto vrakmi áut, ktorú má na svojom pozemku jeden Kláštorčan, nedá spávať niektorým miestnym. Boja sa znečisťovania prírody. Podnet na majiteľa vrakoviska ale úradom doposiaľ nikto nenahlásil.

Už nič nebráni tomu, aby betónka zmizla z mapy

Cesta medzi Príbovcami a Turčianskymi Teplicami sa začne opravovať najneskôr do konca mája.

Všetky správy

Pri Weissovi ml. policajti nezvládli ani základné úkony, hovorí prokurátor, podľa ktorého sa skutok nestal

Futbalista by sa mal podľa prokurátora správať uvedomelejšie. Jedno z dievčat vypovedalo, že si policajnú kontrolu ani nevšimlo.

Vedci sa naňho hnevajú, jeden zvláštny trik, ktorým opravil klímu

Zdá sa vám svet zlý? Skutočnú hĺbku cynizmu doby oceníte, až keď pochopíte, ako funguje veda.

Slovák najprv prespal v byte olympijskej víťazky, potom ju okradol

Obžalovaný sa k trestnej činnosti priznal a ako motív uviedol svoju drogovú závislosť.

Prieskum Polisu: Do parlamentu by prešlo až deväť strán

Súčasná vládna koalícia by získala iba 65 mandátov.

Kam vyraziť