LIPTOV. Pavol Ballo je známy filmár, dokumentarista a znalec klimatických a geografických podmienok. Odborník tvrdí, že o kamzíky netreba mať obavy.
„Pôvod zvierat siaha do glaciálu, čiže do dôb, keď bol náš kontinent zväčša zaľadnený, a chladnejší. Preto im takáto zima nevadí, práve naopak. Kamzíky v náročných poveternostných podmienkach si vedia poradiť, aj schovať sa,“ vysvetlil P. Ballo.
Pokračoval, že cez deň sa zdržujú v náveterných miestach, kde fúka najviac a prudký nárazový víchor im doslova odmetie sneh a oni sa dostanú ľahšie k potrave – lišajníkom, machom a suchej tráve. Alebo si potravu vyhrabú a nasýtia sa.
Po jesennom sčítaní kamzíkov je v našich i poľských Tatrách takmer 1 400 jedincov. V nízkotatranskom masíve, kde v sedemdesiatych rokoch 20. stor. pod vedením Blahouta Miliča premiestnili kamzíky z Vysokých Tatier, žije v súčasnosti asi 135 kamzíkov.
V krutých mrazoch, keď podľa meteorológov v niektoré dni pocitová teplota na vrcholoch Tatier klesla na mínus 48 st. Celzia, v čriedach prežívajú i gravídne kamzice.
„Ruja bola v novembri. Teraz plod iba prežíva nečas. Latentný vývoj v maternici sa skončí, akonáhle sa začne otepľovať, potom už nič nebráni tomu, aby sa prvé kamzíčatá hlásili k životu v máji a neskôr,“ dodal P. Ballo.
Časť kamzíčej populácie, najmä choré a poranené jedince, zimu neprežijú. Pokiaľ sa teploty cez deň zvyšujú, v noci hlboko klesnú, vzniká firnový sneh, tzv. ľadová škrupina, čo je šanca pre predátory, ktorým sa na rozdiel od kamzíkov po takomto snehu pohybuje ľahšie.
