Poľnohospodári tvrdia, že so skladmi maštaľného hnoja v okolí Smrečian je všetko v poriadku. Inšpekcia životného prostredia im však dala viackrát pokutu.
SMREČANY. Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Smrečanoch využíva osem betónových hnojísk s maštaľným hnojom. Inšpektorát životného prostredia v Žiline dostal niekoľko podnetov na ich prešetrenie. Dôvodom bolo znečistenie prírody a ohrozenie vody.
„Z poľnohospodárskeho hľadiska je všetko v poriadku. Potvrdili to aj kontroly. Maštaľný hnoj nie je žiadny odpad, je to prírodná využiteľná hmota a základná surovina pre pestovanie plodín,“ povedala Anna Žembová, agronómka Poľnohospodárskeho družstva v Smrečanoch.
Našli nedostatky
Zákon o vodách ale hovorí, že hnojiská môžu spôsobiť znečistenie povrchových aj podzemných tokov. Ide najmä o tekutú močovku, ktorá je jeho prirodzenou súčasťou.
„Zákon nerozlišuje podmienky na skladovanie maštaľného hnoja iných nebezpečných látok, napríklad ropy,“ doplnila agronómka.
„Minulý rok vykonala inšpekcia na družstve v Smrečanoch dve kontroly na poľných skladoch v lokalitách Smrečany – Panské, Roveň a Vitálišovce. Zistila nedostatky v technickom stave skladovacích objektov a nevyhotovenej dokumentácii, ktorú má subjekt spracovať podľa ustanovení zákona,“ skonštatovala Mariana Martinková, riaditeľka Inšpektorátu životného prostredia v Žiline.
Družstvo muselo zaplatiť pokuty v celkovej výške 2 250 eur a odstrániť nedostatky.
Nie sú blízko vody
Hnojiskám spôsobujú problémy najmä výdatné dažde. Ak intenzívne prší a betónový sklad je plný hnoja, masa sa začne rozpínať, klesať a často zapchá odtok do žumpy. Močovka potom vyteká mimo určeného priestoru.
Podľa agronómky Žembovej to životné prostredie neohrozuje. „Je to prírodná látka, ktorá sa v pôde rozloží. Naše hnojiská nie sú v blízkosti potokov a neovplyvňujú ani spodnú vodu, lebo všetky sú na kopci,“ povedala.
Z ôsmich betónových skladov so žumpami majú tri certifikát nepriepustnosti. Družstvo k nim viackrát umiestnilo aj zariadenia na monitorovanie priesakov do pôdy, ale vždy ich niekto ukradol.
Zaberajú ornú pôdu
Zvyšné sklady certifikát nemajú, ale agronómka medzi nimi technický rozdiel nevidí. Povedala, že fungujú desiatky rokov a nikdy nespôsobili žiadnu haváriu.
Aby sa družstvo vyhlo ďalším pokutám, plánuje vyvážať na betónové hnojiská bez certifikátu menej hmoty, približne tretinu z celkovej kapacity. Malo by to zabrániť upchávaniu odtoku do žumpy aj v prípade silnejších dažďov.
Náhradu by mali poskytnúť malé poľné hnojiská. Vytvárajú ich navozením maštaľného hnoja priamo na ornú pôdu a nemajú žiadne podložie ani žumpu.
„V prípade zlého počasia sa k nim mechanizmy dostanú len ťažko alebo vôbec. Ďalšou nevýhodou je, že zaberajú ornú pôdu,“ zhodnotila agronómka Anna Žembová.
Malé poľné hnojisko zaberá približne tisíc metrov štvorcových a podľa poľnohospodárov je z neho menej kvalitný hnoj, lebo čím je kopa menšia, tým slabší tlak vyvíja a prírodná zmes dozrieva ťažšie.
Z pôdy miznú živočíchy
Smrečianske družstvo vyprodukuje ročne 12-tisíc ton maštaľného hnoja a sedemtisíc ton močovky. Pochádza z viac ako tisíc kusov hovädzieho dobytka a zhruba štyristo oviec, ktoré na družstve chovajú.
Podnik obrába 1 300 hektárov ornej pôdy. Prírodným hnojom nepokryje ani polovicu, preto využíva aj chemické hnojivá. „Tam, kde sa dlhodobo používa chemické hnojivo, sa pôda po rokoch zmení. Zmiznú z nej živočíchy, mení sa štruktúra pôdy a je náchylnejšia na zhutnenie. Obzvlášť, keď po nej chodia ťažké mechanizmy. Odzrkadlí sa to na úrode,“ vysvetlila agronómka.
Močovka končí na lúke
„Bez živočíšnej výroby, maštaľného hnoja a močovky by sme mali o polovicu menšiu úrodu a lúky by neboli také zelené a upravené, ako sú. Vďaka tomu je pôda živá a zdravá,“ zhodnotila Žembová.
Močovku využívajú poľnohospodári na postrekovanie pasienkov, aby boli kvalitnejšie. V okolí Smrečian, Žiaru a Veternej Poruby ich má družstvo dvetisíc hektárov.
Poľnohospodárske družstvo v Smrečanoch zamestnáva viac ako 80 ľudí a pestuje napríklad zemiaky, obilie a repku.
